Sprosták, sprosťák
Sprosták, sprosťák, a, m., sprostáček, čka, m. = sprostý, surový člověk. Hodný s. Dch. Vz Clialon, Halama, Chebzoň, Slivoň, Chrapoun, Hřbet, Pazour. Ein simpler, ge- meiner Mensch. — S., hlupec, blb, ein ein- fältiger Tropf, Dummkopf. Kom., Sych.