sť
sť. Slova ukončená v sť a skloňovaná podle vzorce kosť mají v Brnensku místy st: radost. Brt. D. II. 166. V Kunštátsku imper.: pust, narnast. 1b. 233. (ť tvrdne v t). —- Za spisovné sť bývá v dialekt. sc, śč, šč: sečna = scěna, u Hrozen. Brt. I). 1.40.; šécna = stěna, laš., Brt. I). I. 106.; ščena = stěna, laš. Ib. 107. (Gb. II. ml. 1). Ciščiť m. čistiti. Záhoří. Brt. 1). II. 16. Došč = dosť, radošč m. radosť, ješč m. jesť (inft-), ščiri (štiri, čtyři). V Hád- kové. Phľd. 1894. 192. Päšč m. päsť, mašč m. masť. Ib. 1893. 559. V instr. sg. jmen od- ťažitých vzorce kosť: zloščó, radoščó, u Koje- tína, u Drahan, u Litovic, u Zábřehu, v Tiš- ňovsku, v Litovelsku, Kónickú, Jevicku a u Kunštátu. Brt. D. II. 47., 101., 105., 122., 128., 186., 233. Koščí. V Ratkové, Phľd. 1893. 559.