Starosť
Starosť. S-sti foukneme do větru jako kotouče z dýmky. Šml. V. 19. Lidé mají o člověka s-sti a nikdo mu nic nedá. Mus. ol. 1898. 103. Člověk bez starosti. S. na kom, na tom zlosť. S. nás zašla S. -nemúdrosť. S. -neradosť. S. pred casom šediny. S. -žalosť. Slov. Vz Zát. Př. 363a. Starosti suší kosti. Rais. Pot. 85. — S. = staroba. Opýta sa ťa s., kam si podel mladosť. V starosti oba- nuješ, jestli mladosť zle stráviš. Zát. Př. 84.