1. Svět
1. Svět. Sveta neprebudem. So sveta si nič nerobiť. Sveta zkúsiť Celý s. je jeho. Svet co je, nevie pecúch. Čo s. svetom stojí. Po svete roznášet. Vo svete sa všeličo pletie. Vo svete vseliako býva. S. hore nohami. S. ide s ním do kola. S. kazí mladý kvet. S. mu kvitne. S. naraz nie stvorený. S. nie koňský zadok. So svetom isť musíme. So svetom žiť. Prevrácený s. S. sa mení, my s ním. S. sa mu blyští. S. sladký, kto ho nezná. Tak s. beží. S. vie o tebe, čo ty nie. S. zmotaný atd. Slov. Zát. Př. 365. Nech svet repce ako chce, lensi pán Boh dobre chce. Viacej sveta ako ľudí. Mus. slov. III. 25., 74. S. ztrácí, kdo příliš lopotně jej zakupuje. Slád. Kup. 10. Nebude toho s. = mnoho. Nár. list. 1897. č. 239. feuill. Sešel divnou smrtí se světa. Us. Hoř. 94.