1. Vela, veľa
1. Vela, veľa na Slov., věla ve Slezsku = vele, mnoho, viel. Nebude jich tam vela. Us. Němc. III. 26., 207. Už se ta breza vy- valila, co vela ludí ochladila; Vela vody ujdě, kým ja k tebe prijděm; Vela vody ujdě, ai vela pribudě. Sl. ps. Šf. II. 119. Veľa ako dreva, jako písku. Dbš. Ob. 43. Za veľa chodil starší brat sem a tam hu- stými horami, krásnými poliami, kým se dostal do jednoho mesta; Šiel horami doli- nami za veľa dní; Na veľa, na veľa dal sa predca upýtat (na veliké prosby); Na veľa ju ale predca len pustil (na veliké prosby); Od veľa rokov jednostaj byl chorý; Po nečase veľa rozumu. Dbš. Pov. I. 3., 38., 37., 52., 144., 346. (Šd. ). Pytam se tě, můj mužičku, vela's (kolik's) mi pooral? Jene štyry zahonečky, boch (bo sem) tě se obaval. Sš. P. 677. Co děláš? No, ne veľa!; Není toho veľa. Slez. Šd. Že jí on zaplatí, věla (kolik) s ní nocek spal. Brt. Ps. 155. Lásko věla zlého robíš, nejedno srdečko do hrobu sprevodíš. Sl. ps. 164. Věla ste měli žen- culí, koncův? Nevěla, jen třoch. Na Ostrav. Tč. Buď jen rád, kdy kdo ti dobře dělá, i kdyby to nestálo za věla. Ve Slez. Tč. Vela (kolik) nás je dětí, každému nám treba. Sl. ps.