Všetek
Všetek, tka, o = všecek, na Slov. a ve Slez. Čo všetko zem, matuška naša, v útro- bách svojich skryté nechová; Kto nič nemá, ten žiádá si mnoho, žiádá všetko. Lipa 274., 283. Maderán (marjanka) zelený všetek po- trhaný; No len otvor (otevř), už sem všetek zmoknutý. Sl. ps. 17., 70. To malé gazdov- stvo, ktoré si mal (měl), aj to si už všetko prežral. Sl. ps. Moja hlava po všetkých ško- lách vycvičená; Kde si to kuriatko vzal? Počkaj, počkaj ! poviem to u pánov. Nepo- vedz, dám ti ho všetko (celé). Dbš. Obyč. 124., 146. Budeme se rádi mjať, dobré všet- kým vinšovať. Čes. mor. ps. 89. Panstvo sa pozvalo zo všetkých strán. Er. Sl. čít. 55. By nic ale, bylo by všetko celé. Phld. I. 2. 7. Keď zalúbilo sa pánu Bohu povolať ho k sebe, tu všetko: malé velké, mladé staré, bohaté chudobné plakalo na jeho hrobe; Na to dosť skoro bola svadba a tanec nad všetky tance; Oni múdri, rádiby boli sami všetko dostať a najmladšiemu aby ostála z koláča diera; Tak skákala, dobre sa všetka nepotrhala; Svätý pokoj a láska je nado všetko; Abyste mali na zimu všet- kého na dostač v dome. Dbš. Pov. I. 40., 55., 257., 378., II. 49., 90. (Šd. ). Pro všet- kých bohov ťa prosím; Pod hodinou bolo po všetkom; To všetko pôjde na tvoj rováš; Všetko mi na priek robí; Všetko by zo seba ta dal (příliš štědrý); Všetko mu do hrdla pchá (přeje mu); Všetkého bylo dosť, len pomíkačov málo; Kto je v peci. myslí, že sú tam všetci. Mt. S. I. 94, 97., 98., 103., 111, 119, 120. (Šd. ). Všetkým je v očiach; Medzi všetkými on je najinakší; Bez bylja bez kvetu slúži všetkemu světu (sůl). Mt. S. I. 98., 100., 138. Nemálo dní tam po- meškali, kým všetké okolité kraje sebe po- drobili. Sl let. II. 13. Prídu do tej (izby), kde sa svietilo, a tam za vrch stola všet- kým činom taký starý ako ta stará (ganz derselbe Alte). Dš. Pov. I. 37. (Šd. ). Nies' hladný, Izmaelko, moje všetko? Phld. III. 1. 51. Ostalo teda všetko, ako bolo, alles blieb beim Alten. Dbš. Sl pov. II. 4.