VyhořetiVyhořeti, el, ení,
vyhárati, vyhořívati, vyhořovati =
vnitř n. v celém hořeti, shořeti, ausbrennen, ausgebrannt sein, ganz verbren- nen, abbrennen, durch Brand aufgezehrt werden;
vyprahnouti, ausdörren, ausbren- nen;
trest snésti, Strafe leiden;
trpěti, leiden, büssen. Jg. —
abs. Vyhořel dům, oheň; obilí (vyprahlo). Us. Zámek vyhořel. V. Krutá jeho pomsta nevyhárá
. Č. Nikdy tam tráva nevyhoří (nevyprahne). Er. P. 420. Už ma dvarazy pre teba ubili, tretí raz by som nerád vyhorel (trpěl)
. Dbš. Pov. I. 368.
Oni sa svadili a ja som vyhorel; Aj Neboj sa vyhorel. Mt. S. 108., 120. Do půl třetího sta domův a dva kostely vyhořaly. Dač. I. 301. Pobíjí-li pokryvač střechu a jiskra-li mu od hřebíku odlítne, ta střecha prý vyhoří. Na mor. Valaš. Vck. —
komu. Vyhořela mi svíčka (dohořela). D. —
čím: louky horkem vyhořely. Us. Suchem všecko vyhořelo. Har. II. 82. —
jak. Dům až
na základy vyhořel. Celá ulice až
po můj dům vyhořela. T. —
odkud. V rukách blištia sa jim ostré nože a
z jich úst vyhárá plameň zlosti. Phld. III. 3. 233.
Zcela v., in Feuer und Flammen auf- gehen. Dch. Aby láska naše zapálená jedním plamínečkem vyhořela. Er. P. 156
. Neklad drevo na
oheň, ľahko i sám vyhoríš. Mt
. S. I. 92
. Aby se ta láska zapálila
, modrým
pla-
mýnečkem vyhořela. Sš. P. 231. Město spolu i
se zámkem všecko z gruntu vyhořelo
. Kron. Kroměř. Z kořen v. Let. 142. Vyhořalo 60 domuov
ohněm domácím. Dač. I. 160. —
odkud. Pastieri často vidia, ako peniaze presúšajú sa
, ako z nich plamienok ponad zem vyhára.
Dbš
. Obyč. 61. —
kde. Vyho- hořela fara blízko pivovára, všecko zlato shořelo, jen olovo ostalo. Sš. P
. 759
. —
kdy. Téhož léta vyhořal Most
v noci před matkú boží na
nebesa vzetí. Let. 164. —
od čeho. Zapálil hrom kostel
, od čehož všecek vyhořel. Dač. I. 41. —
s čím. Město Kla- tovy vyhořalo všicko i s předměstím
. Dač. I. 153
. —
za koho =
sa jiné trpěti, für andere leiden. U Brušperka. Mtl.