Vykolčiti
Vykolčiti, vykolčovati = vyklučiti. — co. Teraz choď na dúbravinu a vykolčuj tam tú chrastinu. Lipa II. 308. (Šd. ). Skal- natý a trním zarastený briežok, vemi si za dvermi motyku a vykolčuj mi ho a vysaď viným kmenom. Dbš. Pov. I. 40. (Šd. ). 272