Vysokosklepý
Vysokosklepý, hochgewölbt. Ráj II. 165. Vysokosť, i, f., die Höhe. V., Tkadl. V. těla. Jel. Neb bude nám pokoj v nebi a sláva Bohu na vysokosti; Dobrota dřeva má znána býti po ovoci, ale ne po listí, ani po kuoře, ani po v-sti; Ta zvieřata (kozy) jsú čista a ku oběti hodna a na vysokosti pastvy sobě hledají. Hus II. 132., 294., III. 43. (Tč. ). — V. duše = vznešenosť, die Er- habenheit. D. V. mysli. Jel. By Buoh ze své milosti podlé své veliké v-sti při našem skončení ráčil býti. Výb. II. 36. V. sa po- nižuje a nízkosť sa povyšuje. Na Slov. Tč.