Vyšvihnouti
Vyšvihnouti, hnul a hl, ut, utí; vyšvi- hati, vyšvihávati, vyšvihovati. — koho, komu (= zadek, vymrskati, abpeitschen, mit der Ruthe streichen). V. — komu co čím: oko bičem (šlehnutím vyraziti, mit der Peitsche o. Ruthe ausschlagen). — se. Ten se vyšvihl (vystrojil, sich aufputzen, sich aufstutzen, ausstaffiren)! Us. Hodiny se vyšvihly (ausschwingen). Šp. Us. — se kam: na koně (vyskočiti, sich aufschwin- gen). Nej., Ml., Šd. V. se na trůn. Bdl. Pri- pravil sa, vyšvihnul sa na kôň a prihrmel mezi panstvo. Mt. S. I. 54. Ľubosť devina je cit bez hlasu, vyšvihnúť nesmie sa nad zvyk času. Sldk. 300. V-hli sa na tátoša a leteli, leteli, až došli na jednu peknú lúčku. Dbš. Sl. pov. I. 288. To bol ostatní jejich cit svätejší, čo nad nízkosť zemskú vyšvihol sa. Lipa 315. Vyšvihla se rybka nad tichú vodičkú, smutno šuhajovi nad jeho Aničkú. Sl. ps. — se kam jak. Lehkým skokem Faeton vyšvihne se na vůz. Cimrh. Já se u rychlém cvalu na vůz se střelivem vy- švihnul. Tč. exc. — koho odkud. Vyšvi- hují se kopí z opuk šedých. Č. Vyšvihati kluka z postele. Us. Létavé ryby se z vody vyšvihují. Us. Šd. Vyšvihna se z prachu nízké školy začni zpívat podlé vyšší školy. Koubek.