Vyvršiti
Vyvršiti, il, en, ení, vyvršovati, aufhäu- fen, aufhören zu verschliessen (na Slov. Bern. ). — se = pomstíti se, sich rächen. Plk., Bern. — co komu. V-li mu rov (= nasypali). Inda. — se na kom. Tak završil a vyvršil sa osud i na tebe (tobě). Let. Mt. S. VIII. 1. 62., I. 74. Ale už kohokoľvek tu dopálim, na tom vyvŕšim sa. Dbš. Sl. pov. III. 58. — se nad kým jak. Začali sa sprisahávat proti nim, aby, jakýmkoľvek spôsobom mohli by sa nad nimi vyvŕšiť, nemlčali. Sl. let. II. 30. — se za koho. Nože no, stará mamo, vyvŕšte sa za seba aj za svoje dievky. Dbš. Sl. pov. III. 53.