Vyzříti
Vyzříti, vyzřím, vyzři, vyzře, vyzřel, ení, vyzírati = vyhlédati, heraus-, hinaus- sehen. — abs. Nebudem ja viac vyzerať, či skoro vyndú zore; Tak vyzerá, jako čoby doňho duša len spávat chodila. Mt. S. I. 29. Vyzerá jako haluza. Mt. S. To tak vy- zerá, ako keby malý hrnčok vo veľkom varil, či dáš vodu studničnú alebo potočnú, vždycky ostane tvrdý a nedovarený. Rtk. 30. Otec jeho býval tým smutnejší a vy- zeral už len ako dajaka tôňa (tôňava); Ne- našla nikoho, iba jednu starú ženu. Aj tá vyzerala ako naozajšná Ježibaba; Vyzeral bľadý len ako tá stena. Dbš. Sl. pov. II. 14.. VI. 8., 27. (Šd. ). Jakž vyzřieti neda- diechu. Alx. V. v. 473. (HP. 12. ). — koho, co. Vyzerá ho, či už ide. Lipa. II. 317. Slo- venské dievčatá pozerajú do studne, chcejúc tam milého svojho vyzrieť. Phld III. 3. 277. Vychádzaly obe von, vyzierala Ružena otca, vyzierala jej matička, muža svojho dobrého; Medzi všemi sama som najväčia panna; zahrám akú rozkážete, veselú či smutnú chcete; každý len mňa vyzerá, kto sa ku nám poberá (= väža). Mt. S. I. 56.. 136 (Šd. ). Ludmilu veľmi žiadostivo čakal, až naposledy ju vyzrel, ako sa k nemu po- náhľala; Díva sa po vrchoch, díva sa po dolinách, díva sa po širom svete, ale Hado- gašpara nemóže vyzrieť; Vľkolák pribehne, obzerá sa na všetky strany a ked ju nikde nemôhol vyzrieť, od jedu začal tie kopy burtať; Skoro vyzrely svojich šuhajov a jedna za druhou hodily na nich jabľčka; Ráno šiel studničku vyzerať, ako svitlo; dievky sa prebudily; vyzeraly otca, volaly, hľadaly na všetky strany; Veď ja mám syna, ktorý všetko na svete vidí a vie; ten ju vyzre, aby kde bola a potom vám povie všetko; Vyzeral koč zďaleka. Dbš. Sl. pov. I. 42., 60., 202., 244., 255., 335., IV. 28., 48. (Šd. ). — komu. Na botách podošvy není, von mu vyzerajú päty. Sldk. 400. — kde. Vyšla na strom a naozaj vyzrela sve- tielce v dalekej doline; Ale trebas boli svoja krv, vyzerala pri nich ako medzi najcud- zenejšími. Dbš. Sl. pov. I. 337., 136. Len tu raz čo sa ti nestane? Voliaka nevoľa každú noc mu tu lúku sdlávila, ale tak na psiu hanbu, že to vyzeralo ako na holej dlani. Mt. S. I. 51. Králončík viskočiu s pod postele a tak vizerau vedla ňeho, ako čo bi sa bou pod najviššju jedlu postavili. Er. Sl. čít. 52. — odkud. V. z okna. Pass., Bj. Myšlénku obrazu z barev jeho v. Kos. Ol. I. 207. Koš, z něhož vyzíralo několik láhvi. Kos. v Km. 1884. Tato pošetilosť vyzírá ze spisů jeho. Mus. 1880. 479. No, ale ti aj z očú dobré vyzerá; Tomu ver nic dobrého nevyzerá z očí. Dbš. Sl. pov. VI. 35., 90. Kráľovna ho aj vtedy z oblaka vy- zerala; Čoveče čo ti je? sama ťažoba z teba vyzerá. Mt. S. 55., 88. (Šd. ). — kudy. Co kerý raz okusil, okénkem vyzřít musil. Sš. P. 172. Dívka vyzírala světlou pod kadeří. Čch. Bs. 71. — jak. Na prvý pohľad vy- zerajú surovo. Phld. III. 3. 139. Ale to všetko vyzeralo černo. Dbš. Sl. pov. I. 299. Vyzři, mily paně, z velikeho divu, už ta naša dcera vedě sanuť živu. Sš. P. 40. — odkud kam: z okna na železnici, do polí a p. Us. Tč. — s kým. Jak to s tebou vyzírá (= vypadá)? Us. na Mor. Tč. — Vz Vypadati, Vyhlížeti.