Zagániť
Zagániť, il, ěn, ení = pohleděti.— čím: očima. Na Slov. Šd. Už neviem, akým okom som zagánil. Klčk. VI. 104. — čím na koho kdy. Divo z-nil očima na ňu. Zátur. Priat. II. 37. Po slovách tých zaškrýpal som zu- bami, zagánil som očima na Helenu i na strýka. Klčk. VI. 105. No keď prešla uli- com mladá deva, z-nil na neobvyklý zjev závistným okom. HVaj. BD. I. 23. — na koho jak. No, no, no, zamumlal dedko a kosom zagánil na Annu. HVaj. BD. II. 134.