Zahádati
Zahádati = pohádku dáti, ein Räthsel vorlegen, vorsprechen, aufgeben. Jg. — co komu. Nespíme, my čujeme, hádky sebe (sobě) zahádame. Er. Sl. čít. 65. Zahádam ti hádku, na půl lokťa krátku; vieš ju, zješ ju, neuhádneš ju? Mt. S. I. 134. Teraz jim ja zahádam tuto hádku, čo si mi ty povie- dal. Dbš. Sl. pov. II. 93. — jak. Hádanky si zahádajú o závod. Mt. S. I. 206. Záhadčivý = záhadný, problematisch. Šf. Stž. I. 532.