Zahovořiti
Zahovořiti, il, en, ení, zahovárati. — Vz Zahovárati. Plk., Sá. — o čem. Teraz zrazu zahovorili všetci o možnosti pokoja. Phld. III. 2. 191. — co. Len nevesta sa pŕli, páli, až Michal všetko zahovorí. Phld. IV. 20. — co komu jak. Šuhajec vypytoval a dopy- toval sa ustavične, že prečo on nemá se- stričku ako druhí bratia majú. Ale rodičia mu to vždy inším zahovorili. Dbš. S. pov. VII. 74 On by to vraj nenamaľoval (schil- dern), čo by si hňeď ústa až po uši zaho- voril. Phld. III. 455. Posměvačným zahovo- řil hlasem. Vrch. — s kým = drobet hovo- řiti, ein Gespräch anknüpfen. Jg., Brt.