ZahržatiZahržati =
zařičeti, wiehern. —
abs. Sadla by mu, sadla, ej, na maštalné dvere, ažby zahržali, ej, jeho vrané koně. Sl. spv. III. 109. Zahržal koň a už leteli; Z-žal tá- tošík vesele. Dbš. Sl. pov. VII. 81. Zahrž, koníčku, môj koník vraný. Sl. ps. 217.