Zaječeti
Zaječeti, el, ení = jek vydati, aufbrau- sen, erschallen, aufstöhnen, aufseufzen). Za- ječelo moře. Jg. Tu zaštikol primáš husle pod bradu, až zajačaly. Lipa I. 43. — jak A v tom triraz zdlhavo zajačí píšťala. Lipa II. 260. — kam. Akoby už truba do bitky zajačala. Phld. III. 12. — od čeho. Šidlo človekovi až po rúčku do tela uviazlo. ! Človek od veľkej boľasti iba zajačau a utekau preč odtial. Dbš. Sl. pov. I. 49. — na koho, aufschreien. Na Ostrav. Tč.