ZakývkatiZakývkati =
zakývati. —
čím. Podoprie sa na valašku a myslí, mysli za hodnú chviľku; tu i tu poškrabe sa za ušima, tu i tu za- kyvká hlavou, ale dák nič nemohol vymy- slieť. Dbš. Sl. pov. VIII. 45. —
koho kam. Ale keď chudobný odchodil, tu pán urodzený zakývkal ho nazpak, že vraj ešte na jedno slovo. Ib. VI. 55. (Šd.). — Vz Zakývati.