Zanahati
Zanahati = zanechati. — koho. Ta ma zanahala, tá dobrota moja. Sl. ps. Ovce moje, ovce moje, len pomálu, nekonajte veľmi moju starú hlavu, lebo keď sa ja dokonám, nemám komu vás zanahám. Sl. spv. I. 15. Co mi milý dar naháš, keď mä smutnú zanaháš? Zanahám ti strom zelený pod oblôčkom zasadený. Mt. S. I. 26. Ne- pojdem ja od nás preč, tu mám otca, tu mám mať, hanba svojich zanahať. Čjk. 82. — kdy. Za nič je to, za nič, keď sa má poznati, a po krátkem čase zase zanahati. Sl. ps.