Zápola
Zápola, y, f. = křik, sváda. Vz Zápolé. Na Slov. Bern. — Z. = převislý skalní bal- van, ein überhängender Felsblock. Na Slov. V Tatrách nejedna zápoľa či skalná stena. Phld. IV. 259. Viesť kone a voly cez úzke z-ly. Hrbň. Rkp. Sp. st. d. Stojí šuhaj na zápole, na z-le rozpukanej, jako dáka pustá bašta v zrúcanine rozsypanej. Phld. III. 473. Pod kterou z-lou zavalený je poklad? Dbš. Obyč. 91. Na sedem míl do vôkola posháňal som všetky pramene na jedno miesto a prichlopil som veličiznou z-lou, ktorú ani tisíc chlapov z miesta nepohne; Hrom za hromom udieral do tých zápol; Chcel už pod z-lu do jednej diery odskočiť: v tom okamžení udrel hrom do tej z-ly; Hnal neborku pred sebou, až ju priviedol na vysokú z-lu; Taliga letela dolu z-lou. Dbš. Sl. pov. I. 35., 168., 169., 205.