Zapovrhnouti
Zapovrhnouti, ul, ut, utí; zapovrci, vrhu, vrz, vrhl, vržen, ení; zapovrhati, zapovrho- vati, verachten, verwerfen. — koho. Vču- lek teda ma obchádzaš, na všecko zabývaš, se mnú shovárať sa nechceš a mňa zapo- vŕhaš. Sl. spv. III. 117., Sl. ps. 149. Včil zapovrhajú ty jména: Pavel, Jura, Běta a j. Na mor. Val. Vck. Veľkú po predkoch došlú zapovrhne majetnosť Hol. 385. — koho kdy. Koho nechceš v štěstí míti za přítele, ten tě zapovrhne v neštěstí tvém cele. Na Slov. Tč.— čím, kým. On už mnú zapovrhl. Us. Šd. — Vz Opovrhnouti.