Zašatiti
Zašatiti, il, cen, ení = ošatiti, beklei- den, mit Kleidern versehen. — koho jak. Z-til ho, jak se patří, náležité. Na mor. Val. Vck. Nemá ani len toľko, aby sluhov svo- jich (své sluhy) dobre z. mohol. Klčk. Zb. IV. 15. Hneď sa korunka jasno pozlatí, hneď sa zas v biely nestín zašatí. Sldk. 271. — koho komu. Těšila sa, ako bude priasť a tkať a deti si zašatí. Dbš. Sl. pov. VIII. 11.