2. Zať
2. Zať = vzať, vzíti. — co komu. Zalo mi prstenček so zeleným očkom, so zeleným zalo a s červeným dalo; Velká se mi škoda stala, milého mi voda zala, keď ho zala, nech ho nesie. Sl. ps. 34., 163. - koho v co. Lebo by ma zali všetci ľudia v reči. Sl. ps. 346. — koho zač. Zäli mna sirotu kozáci za syna; zäli mä, zäli za syna rodnýho, zo mnä vychovali kozáka švarnýho. Chlpk. Sp. 145.