Zatárati
Zatárati, anfangen zu plaudern, ein we- nig plaudern; se, herumirren, herumschwei- fen, sich wohin verirren. — se kam. Smutný ozaj pohlad na okolie toto, kde temer ani vtáčka ani letáčka, ani inšej zveri bývajúcej, iba jesti zatára sa sem nevidno. Lipa 262. Samotná putovala ďalej, kým sa nezatárala i ona do tých hór; A on sa zatáral do jednej hustej hory. Dbš. Sl. pov. I. 70., 265. Len že Váh môj, môj Vah drahý je v moci Tatara a on plieni kraj náš, kam len zmyja sa zatára. Ppk. I. 192. Vsade (roste) na trá- vinách nižších kopcov, kde tu sa zatára aj na strechy. Let. Mt. S. VIII. 1. 25. Ach, načo som sa sem zatárala, načo som medzi tie smutné bralá z tichej chyže sa vybrala! Sldk. 31.