Zaveseliti
Zaveseliti, il, en, ení, zaveselovati, er- heitern. — koho, se kde, kdy s kým. Nuž nechže sa ono chúďa tam z-lí, veď doma bez toho nič nemá. Klčk. VI. 50. Ale by mä ozaj potešilo, keby som sa rnohoi ešte na tvojej svadbe zaveseliť. Mt. S. I. 78. Odpovedajú, že robiť nezvykli, len veselit' sa, aby tedy i oni zaveselili sa s nimi. Dbš. Obyč. 25.