Zaznati
Zaznati, zaznávati, vz Znáti. Slov. — Z. = poznati, erkennen. — co. Bodaj by- som nikdy nebol zaznal toho tvojho bohat- stva! Zbr. Hry 15. Chcejúc z. děje Slová- kov v Uhorsku. Sl. let. III. 120. — o čem. Ta me počala ľac; volela ja, šuhaj, o cebe (tobě) nezaznac! Sl. ps. 62. — Z. = zne- uznati, verkennen. — co, koho. Ale nič, že ťa ten svet zaznáva; v povržencoch zavše povstáva vedomie svojich vlastných sil. Č. Čt. II 181. Maruška od ľútosti ani slovo preriecť nemohla, keď otec jej lásku takto zaznával. Dbš. Sl. pov. III. 24.