Zmésti
Zmésti = smésti, ab-, wegkehren. — abs. A nemá a B jak by zmétł (taktéž ne). Na Mor. Brt., Šd. — koho. Jazyka dar sveril nám Bôh, Bôh náš hromovládný, nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadný; i nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete, Bôh je s námi, kto proti nám, toho Parom zniete. Sam. Tomášík. Hrdé si, dievčatko, v mladom kvete, lež teba tiež smrtná kosa zmete. Sl. spv. II. 72. — co odkud. Prach s něčeho z., abstäuben. Bern. — Z. co = snísti, zusammenessen. — Z. = vzíti, sebrati, wegstibitzen, entwenden. Na Mor. Šd.