Znivečiti
Znivečiti, znivočiti = zničiti, vernichten. Slov. D. — koho, co. Nie pre seba jich on do boja vyviedol (vyvedl), lež aby ne- spravedlivosť znivočil. Lipa 227. Dobre dolniakovi orať po rovine, pluh mu ne- ostává státi po skaline; ale my horniaci po skolách oreme, volky znivočíme, pluhy 327 vydereme. Č. Čt. I. 20. Ľudomilnô tvôjho ducha dielo znivočil duch Uhár márnivý. Hdž. Rkp. Znivočiť nároky dědičnosti ku koruně uhorskej. Let. Mtc. Sl. VIII. 1. 49. Veď nieť vätšej na svete tom ztraty, jak keď poctivosť znivočí psota; Tak hľa! dávnu tvoju krásu znivočil zhubný dych času. Ppk. I. 107., II. 101. — jak. Tu shromaždil osud neslýchaný celú kľatbou stíhanú rodinu, aby jednou znivočil ju ranou. Zbr. Hry 253. — kdy. Roku 640. Avari znivočili Solin Sl. let. V. 22. — co proč. Dám znivočiť i mé nohy za ztracený poklad mnohý. Koll. II. 353.