Zobláčeti
Zobláčeti, el, en, ení, zobléci, zoblékati = obléci, ankleiden (von mehreren). -- koho, se več: někoho v roucho kmentové. V., Jel. Pokudž vás Duch sv. jako v zbroj nezobláčí. BR. II. 294. a. Z. se v oděv, Jel., se v žíně. Ben. V. — koho čím: dvojím rouchem. V. Popy jeho zoblaczyu spasením. Ž. wit. 131. 16. — jak. Neboť oni vše na zlé zobláčejí. Chč. 448. — Z. = svléci, ausziehen. — co. Katuško, dcérko má! idi do svetličky, sberaj že si, sberaj té tvoje šatôčky; angliu zobliekaj a šarlat obliekaj. Č. Čt. I. 128. — se. Němc. VII. 105. Ako sa zoblieka, začuje v chyži dý- chanie. Dbš. Sl. pov. I. 72. — jak. Strezte sebe a keď lapíte okradača, zoblečte ho do naha. Zbr. Hry. 81. Prídu Nemci, zoblečú ťa do naha, keď im nemáš co dať. Klčk. VI. 70.