Zobuditi
Zobuditi, il, zen, ení (Slov. -děn, ění); zobuzovati, zobuznúti = vzbuditi, wecken. Slov. — koho, se, co. Plk. Vylecela (vy- letěla) holubička zo skaly, zobudzila čarné očka, co spaly. Sl. spv. VI. 220. Spala deva, spala málo, obraz jeden ju zobudil. Sldk 247. Keď som zore zaspau, zobudila si ma. Sl. ps. Šf. I. 113. Núdza zobúdza, zobudila aj túto (ženu). Dbš. Sl. pov. IV. 36. Z. mrtvoly. Čjk. 38. Zobuď sa, zobuď! Btt. Sp. 117. Keď odvaríme, potom ho zo- budíme a nachováme. Dbš. Obyč. 56. Ne- mám ja už milého, nemá ma kto zobudiť; Zobudí má, zobudí, keď on pôjde z vohľa- dov. Sl. ps. 143. Já nemám frajera, kdože ma zobudzí? Koll. Zp. II. 381. Leží šuhaj za humny, kdože ho tam zobudí? Príde daždík búrlivý, ten ho veru zobudí. Sb. sl. ps. II. 1. 69. — kde. Zobudiľs ma v ko- morence na mej mäkej poscielence. Ps. sl. 225. — kam. Núdza do roboty zobúdza. Hdž. Šlb. 22., Dbš. Obyč. 87. — kdy. V tom sa v hrudi vzdych žialny zobudí. Kyt. 1876. 7. Jano, milý Jano, zobúdzaj v čas ráno podojiť kravičku, vyhnať na rosičku. Phld. IV. 465. Cf. Sl. spv. V. 186. — čím. Vlci vytím pastierov zobúdzajú v košiare. Phld. III. 460. Hromovou hudbou zobuď naše rody, bo sa spasenie s tebou i jim rodí. Lipa 346. Z rána už od svitu v húšti na prútkoch sám vysedáva, piesňou tvorstvo svojou lúbozňou zo sna zobúdza. Ppk. I. 167. Zobuť = vyzouti, ausziehen. — koho. Pobití boli skoro všetci bez čižiem. Pechota jich zobula. Phld. H. 3. 146. Ostrožkami nečerkaj, ale zobuj čižmičky; zaves (zavěs) mundur nade mne a sam lehni popri mne. Sb. sl. ps. II. 1. 31. — Vz Zobouvati.