Zohýbati
Zohýbati, zohnouti, hnul, ut, utí, alles umbiegen. — co. Zohýbaly větry pláň. Kos. Olym. I. 34. Kdo zohne oči (sklopí). Dbš. Obyč. 177. Večer se začne milý žobrák od zimy triasť a stenať a jajkať a zubami drkotať, tak že tieto tam dnu ani oka zohnúť ne- mohly. Dbš. Sl. pov. I. 84. Ukrčil sa, že bude spať; ale tu veru nemohol celú noc ani oka zohnúť, co tie deti neprestajne ne- pokoj robily. Mt. S. I. 65. — se = sehnouti se, sich neigen. Mor. Vck. Prútek se zohýbá, ist biegsam. Us. Šd. Koník sa zohýba, pod ťarchou spenený, a v strmeni sedí šuhajík omdlený. Ppk. I. 143. — co čím: ten drát rukou celý zohýbal. — se kde. (Družina) sa tam na poli při klasoch zohýna. Slav. 45.