Zoja
Zoja (Hoja), e, f. = Živa. Nav bola sí- dliskom duší nebohých, t. j. ktoré po smrti člověka následkom jeho cnostného a šlechet- ného života dostaly sa do neba, záležavšieho zo troch častí: raju, neba (v užšom smysle) a navi, z nichžto každá nachádzala sa na osobitnej hore. Na prvej hore bývaly duše narodiť sa majúcich ľudí pod dozorom priadky (Parky) Boje a jej podriadených Rojenic, Ha druhej Hore bývali bohovia a s nimi priadka Zoja čili Hoja (Živa); na tretej bývaly cnostné duše zomrelých pod dozorem priadky Noje čiii Nynvy abo Nyoly. Paul. Tóth. Slov. bájesl. I. 49.