Zorati
Zorati (v obec. mluvě: zvorati), zorá- vati = oráním zdělati, pflügen, ackern, auf- ackern, bepflügen, durchackern, durchpflü- gen. — co: pole, Us., novinu (krojiti), V., úlehl. Dal. Kone napasciť, aj úhor zorať. Sl. ps. 37. Ach, milý Bože, což on tam zoře, nesě on koně štyry v sotoře. Brt. P. 146. Orie dievča s volkom jedným. Ešte brázdu nezorala, ej, mati na ňu zavolala: Ančúš, Ančúš, poďže domu. Sl. spv. III. 94. Svú roli jsi zoral a ne jinú (coitus). BN. — kdy. Role, ješto dva voly za den z-li. Bj. — co komu. Cestu mi zoral. Půh. 347.—jak: pole po jednom záhonku. Brt. P. 150. Zvoral jsem, tatíčku, ale málo, že se mně rádylko polámalo. Sš. P. 535. — co kým: pole voly. Er. P. 412.