Zub
Zub. So zubami narodzený — věštec; Zubami sekať, zaškrípať; Zuby ako koly, biele ako krieda; Zuby daľs, daj Boh chleba; Zuby jeho všetko semelú; V zuby ho heglo; Pod zuby lépe ako na zuby; Zuby mocné ako oceľ; Zuby múdrosti; Zuby mu hrkajú; Cez zuby odpovedať; Zuby sa mu režú; Zuby si ukazovať, vysúšať, vytierať, vysty- kať; Zuby štencom dorostú; To dobré na zuby; Zuby vyceriť; Nemá čím zuby zakryť; Má zubov ako žaba; Zubov nemáš, jedz kašu, · Nemá čo na zub vložiť atd. Vz Zát. Př. 381., 66a. 36b. (o zlostném). To má zuby (je drahé). Ib. 193b.