Žářiti
Žářiti, il, en, ení = péci, smažiti, pra- žiti, prögeln, rösten an der Glut. Slov. Plk. — co. Rk. — Ž. = zářiti. Uhlí žáří. Na Ostrav. Tč. Na Hané. Bkř. Také na Slov. — odkud. Aničke vlásky belavé padajú do bielej tvári, z Jankových oču veselo šelmovská iskierka žiari. Vaj. Tat. a mor. 149. — (se) jak. Jaký pekný západ slnka, jakou milou zorou žiari! A ten slepý ju nevidí, ale dobre cíti v tvári. Č. Čt. 1. 64. Opreté na prejasných slnka paprškoch lebky horá a na ďáľ trasavými sa bleskami žárá. Hol. 25. Blesky tuhými na ďáľ sě prúhami žárá. Ib. 6. Sám zlata najmnožšú za všetko to dostane ťarchu, a vzácných kameňov, čo sa jasným žárily ohňom. Ib. 73. Keď sa žiari v pableskoch slnečných najpekneji chlum, vtedy sbierajú v dolinách sa hromo- nosné chmáry. Zbr. Lžd. 121.