Ženba
Ženba, y, f. = ženění, ženitba, die Hei- rath. Rozb. 1841., Ntr. I. 118. (Vz Žena). Ž. pre ľúbosť, Heirath aus Liebe. Dbš. Už nechám té ženby. Šd. Matkám zablisne v očiach, keď sa im spomína vydaj dcerin, otcovia sú zas hrdí, keď je reč o žeňbe synovej. Phld. V. 123. Pročeže ty, moj šu- hajko, ženbe pokoj nedáš? Sš. ps. 296. Už začal aj velkú chuť a silnú vólu na žeňbu dostávať. Hol. 25.