Žertvovati
Žertvovati = obětovati, opfern. Msn. Or. 12. — co komu. Abyste žertvovali těla svá. Sš. I. 122. Boh nám založiť pomôž Maticu: žertvujem jej 1000 zl. Lipá II. 152. Nežertvuj gágoru tvojmu, ni mamone. Hrbň. Rkp. Ž. modle. Kká. v Osv. 519. — čím. Chcela by si, čo je najvyššieho, ž. pak ne- chcela bys ničím Zbr. Lžd. 79. Prvé v zemi rodiny spechajú ž. imaním i životmi. Ib. 74. — co kam. Zajasal blesk rannej zory, hurrá! Sloven divy tvorí: hľa — žartvuje statisíce na oltár Tatier Matice. Syt. Táb. 302. — komu jak. Ach, zlé sú časy! na všetké strany svet žertvuje bohom zlatým. Sldk. 491., C. Čt. II. 172.