Živán
Živán, a, živáň, e, m. = kdo z cizího se živí, lupič, zloděj, zbojník, der Dieb, Strasüen- räuber; pytlák, der Raubschütz. Na Slov. Světz. 1880. 354., Hdk. C. 68., Zátur., Loos. Boli v tom na ozaj len živáni t. j. živeň, poživeň, poživenia sebe na cudzom majetku hledajúci. Dbš. Obyč. 83. — Ž. = nuzař, Hungerleider. Plk.