Žúžol
Žúžol, a, m. = žúžel, 2., uhel, die Kohle. Ž. uheľ je čierny. Hdž. Šlb. 50. To, čo shorí, je žuh, žúžol, uheľ, hlaveň a celé shorenô je popel. Hdž. Čít. 152. Spáliť něco na žuh, na žúžol, verkohlen; Čierny ako ž. Hdž. Čít. XIV. Žiža lebo žížava páli polená a zožúžolí je, popáli je na žúžol. Hdž. Šlb. 8. Havrani čierni ako ž.; On si myslel, že Janka slnce tam na žúžol spáli. Dbš. Sl. pov. I. 151., VII. 30. Krása mojho čela mi medzitým na ž. zhavranela; Noc. Tma jak v rohu, sťaby žúžol, jako v bani, keď i po- slednie zhasly v zmar kahany. Phld. III. 1. 28., IV. 436., Slivky zrelé, čierne ako žúžol. Zátur. — Ž. = černý pták, krkavec, der Rabe. Pryč! to nejsou brati, žúžol má je kláti. Hdk. C. 110.