Domeník
Domeník, a, m. = svatebník. Na Sloven. je pri svatbách zvyk, že svatovia (svateb- níci) nevestini vyberú sa húfne a s hudbou na návštevu do domu, kam mladá nevesta odvezena bola. Na čele majú najstaršieho svata, družbu i rodičov nevestiných. V dome ženicha očekáva jich mladý pár stojací u dvier komory, v ktorej rúcho nevestino slo- ženo je. Vedľa mladého páru postaví sa družba s tanierom v ruke. Rodičia po- bozkajú sa s mladými, blahoželajú jim a složia prví pre mladuchu dar na ten tanier. Za nimi všetci dávajú dary čiže skládajú poklad pre mladuchu. Toto volajú idením na dom a tak i svatoch týchto volajú do- mäníkmi čiže domeníkmi. Duš. (Phld. III. 464.). Prídu naši, prídu vaši, pôjdeme my ku sobáši: bieli orli svadobníci a sokoli do- meníci. Už sa rojí sbor nebeský svadobníkov, domeníkov. Lipa II. 275., 277., Btt. Sp 39. Hej mamko, mamičko, čože nám po víne! Keď je tvoj mladý zať tam kdesi v Budíne. Jakže ti tu prídu domeníci na dom? Komu dají poklad? nevesty nemáš v ňom? Phld. III. 464.