Dříčný
Dříčný (driečný, drječný) — silný atd., robust. Sl. les. — D. = hezký atd. Slov. Hdk. C. 377., Plk., Němc. IV. 316. Máte dobrú, dříčnú ďatelinu. Koll. Zp. I. 293. Za- páčila sa tato driečna princézna dvom sú sedským kniežaťom. Mt. S. I. 55. A jej po- stavu driečnu šat biely v šumiacich shyboch pokrýva. Sldk. 339. — D. = řízný, bystrý, obratný, švihlý a p. Slov. Rb. D. reka. Bača driečnu ženu má. Sl. ps. Všetko, všetko sa naučím, čo má veďjeť panenka, lebo za mňa musí vyrásť hodná, drječna Slovenka. Phld. II. 1. 19. — Vz Dryčný.