Dúchati
Dúchati, duchnouti = dýchati, foukati, athmen, blasen; měchem dýmati, den Blase- balg ziehen, blasen. Mor. a Slov. — abs. Sedí a poslouchá, ba nedúchá ani (ani ne- dutá, neceká, nedýše). Hdk. C. 54. — co kde. Už tu nebude d'lho kašu dúchať. Sb. sl. ps. I. 92., Dbš. Sl. pov. I. 489., Erb. SI. Čít. 65. Mal som mrcha ženu, nechcela ma slúchať, dal som ju cigaňom, musí mechy dúchať. Sl. sp. 139. — kam: do ohně, do ucha. Ostrav. Tč., Brt. D. 208. — D. == zhasínati. — kde. Duchlo (zhaslo) to v peci. U Olom. Sd.