DymníkDymník. Príprava dymníkov stávala sa nasledujúcim spôsobom: Na vrchoch a kop- coch lesnatých vovolilo sa otvorené miesto, ak možno na samom chlume kopca; tam na- nosili kopu suchého raždia, s čerstvou čečinou (jedlovými halúzkami) premiešaného; na vrch kopy ale umiestili nabitý mažiar. Keď pod- večer zotmilo sa dostatočným spôsobom, na dané znamenie podpálil}' sa všetky k jednej doline prislúchajúce dymníky. Z prvú pravda nebolo nič iného videť, jako veliké dymové, do povetria vystupujúce oblaky —
z čoho po- vstalo i meno dymníka — preto že čerstvá, k raždine primiešaná čečina výbuch plameňa zamedzovala, Keď ale ratolestky jedlové ho- riacim raždím trochu preschly: vybúšil z kopy všeobecný plameň a svietil široko ďaleko tak dlho, dokým nerozpálil sa železný, na vrchu kopy umiestený mažiar. Keď ale rozpálenie kovu zasiahlo do ňútra: chytil sa pušný prach, mažiar vybúšil a rozhodil ohnivú kopu, ktorý buchot ozýval sa po vrchoch, jako jednotlivé dvmníky doháraly a vystrelúvaly. (V Liptov, stolici na Slov.) LObz. XVIII. 163. Šd.
