Fukač
Fukač, e, m. = měch, der Blasebalg. Slov. Kováči do fukačov vetry berú a dujú. Hol. 29. Spává na f-či (v suchém). Bdl. — F. = fukar. Mor. Vrch., Mtl. Fukačem plevy z obilo vyfukoceš. Laš. Tč. — F. = fukací nástroj, das Blasinstrument; řiť. Us. Škd.