Ísť
Ísť = jíti, gehen. Slez., mor., slov. Šd. Cf. List. filol. X. 114. Tohoto slovesa po- třebujeme rádi i po francúzky m. něm. im Begriffe sein či m. jať sa, počať a podob- ných. Mladý kráľ ide sa ženiť. Ideš mi ska- pať. Nejdem sa vás vypytovať. Slov. Ht. Sl. ml. 240.—241. Idu, idžeš, e, eme, ete, ú. Laš. Tč. Vz Brt. D. 132. Z toho světa ísť musela; Když jest bylo po roce, chtěla dcera ísť k matce. Sš. P. 90., 100.