Beťah
Beťah, u, m. = padoucnice, die Fall- sucht, hinfallende Krankheit. Na Slov. Plk. Beťach značí to, keď vyndú takovému chu- ravému člověku z úst peny alebo i krú (krev). Ostatne slovo b. užíva sa asi tam, kde Čech užíva slova ďas. Kýže je to beťah (vyslo- venie podivenia sa s mrzutosťou spojeného) ? Do b-ha (= do čerta; značí ustrnutí)! Zá- tur. Tisíc b-hov! Lipa II. 237. Nech ťa aj s materou sto beťahov hádže. Sl. ps. 181. Nech beťah vezme tú vašu materinskú lásku. Klčk. VI. 40. Bolby aj ťo beťah, akby mne táto chuderka mala oťažieť na tých da- koľko krokov. Dbš. Sl. pov. V. 67. Tak sa naľakala, dziv na beťaha nevyšla. Rr. Sb. — B., a, m., der Böse (böse Geist). Slov. Ssk.