KalabinaKalabina, y, f. =
močál. Vz Kalaba. U Nepoměřic. Rč. —
K-ny = dve asi po metre dlhé drevá pri vrchu spolu sbité a na vrch strechy tak položené, že jedno jednou, druhé druhou stranou strechy dolu visí, aby vrch (kalenice) slamenej strechy pevnejší bol. Dbš. Cf. Kršiaky.