Vládati
Vládati, zastar. = vládnouti. — V. — moci, s něco býti, vermögen.. Na Slov. — s inft. Nevládal to unésti. Plk, Ale aj opa- sem sa statočne proti hladu, aby som vlá- dal kyjom lomiť. Mt. sl. I. 52. — abs. Už len budem tak robiť, ako budem vládať; No dievky moje, už nám je na dnes dosť: zložte sa a odýchnite si, abyste zajtra ďalej vládaly; Samú prvú vzal do roboty Ježi- babu a ťal ju trojačitým korbáčom, ako len vládal; A bežal s mliekom, ako len vládal; A běží, čo len vládze. Dbš. Sl. pov. I. 39., 336., 373., 478., 479. (Šd. ). Dokiaľ sa ľud lepšie vládal (= se lépe měl) a víno laci- nejšie bolo. Sl. let. VI. 290.