VrabíkVrabík, a, m. = vrabčík, vrabec. Na Slov. Němc. VII. 298. Tu nechyrovať ani vtáčika ani vrábika. Mt. S. 97. Blúdi po tých ho- rách dľho sám a sám, nikde ani vtáčika ani vrábika. Dbš. Sl. pov. I. 344. Nechť já sokol s ostruhami, tatík vrabík bosý. Hdk. C. 79.