Bráti
Bráti. O původu slova cf. Gb. H. ml. I. 70., 77. Bereš, bere odchylkou r za ř analogií podle beru. Ib. 338. — koho. Žídka bralo (dopalovalo). Phľd. XII. 547. — co. Ohľad brať na koho šp. m.: o. mať na koho, hľadať nač. Phľd. XII. 498. Vziať konec n. počiatok, lépe: počíti, končiti se. Ib. Rozkaz nazpak vziať m. odvolati. Brať lieky m. užívati, zkázu = hy- núť; Je to hezké, keď sa to vezme m. po- váží. Ib. 499. — co jak. V inom smysle slovo b. místo: slovu rozuměť. Ib. — co kam. Velmi si to na srdce bral m. k srdcu při- pustil; Bóh ho k sobe vzal m. povolal. Ib. Vziať koho do služby m. najmouti, přijmouti. Ib. 500. — co odkud. Užitok z čoho b. mí- sto : míť. Ib. 499. — co zač. I ty také vezmi za svou nešlechetnost (odplatu). Bibl. br. Ezech. XXIII. 35. — si co. Jenom si to vezmi (pomysli)! Us. Tož si ho vezměte, blázna = podívejte se, jaký to blázen a p. Brt, D. II. 418. — si koho zač: za ženu, lépe, oženiť sa, za ženu pojmouti. Ib. — co na čem. B. si príklad na niečom m. po- učiť sa z čoho; Podiel na čom b. místo: být pri čom, účasť pri čom míť. Ib. Bratimková, jm. polí. Phľd. 1895. 58. Bratka, y. f., obec v Tekově. Phl'd. XII. 77., 342.